zlomka

Prvé pocity hnevu, sebaľútosti a nenávisti voči manželovi, voči nej i voči sebe vo mne zostali. Pravidelne kryštalizovali a menili sa na konkrétne stavy, v ktorých som začala postupne celkom reálne uvažovať. Dookola som si kládla jednoduché otázky, kde som spravila tú osudnú chybu, kde som zlyhala, prečo v tom príbehu našej romantickej lásky nastal zvrat, kde a kedy na mňa prestal hľadieť ako na svoju milovanú a napadlo mu pri mne iba jediné hanlivé slovo prekážka. Dookola som obviňovala jeho i seba, no celý čas som veľmi dobre vedela, že tým vôbec nič nezmením. Ale chcela som poznať na tie otázky jasné odpovede. Chcela som tú ženu dokonca stretnúť, vidieť ich spolu. Masochisticky si vraziť facku hlboko do tváre. Dokopať sa.

V jeden piatok som sa zmohla na nákup dvoch fliaš vína. Komunikácia s manželom pokračovala v medziach nutnosti. Snáď len kvôli Jankovi sme večerali spolu, sadali si k televízoru ako rodina a na základné otázky si zo slušnosti odpovedali: "Aký si mala deň?", "Dal sa. A ty?", "Ja tiež. Bude večera?", "O hodinu" a podobne. Nič veľavravné, vypovedajúce, boľavé, milé, emocionálne. Nič, z čoho by som sa dopátrala k akejsi podstate. Podstata všetkého prebiehala iba v našich hlavách. V tej jeho najskôr v podobe úžasnej ženy. Možno o nej sníval, možno čakal od nej správu, možno na ňu spomínal. Zjednodušujem, všetko toto neopísateľne bolelo, zraňovalo, bičovalo. Tak veľmi som chcela nahliadnuť do jeho mysle. Stotožniť jeho myšlienky so svojimi. Dva litre vína mi prišli ako dobrý nápad. Stav opilosti mohol veľa vyriešiť. Typický slovenský počin, ale nič lepšie som nepoznala. A na hypnózu by som ho aj tak nenahovorila.  

Keď Janko zaspal, vtiahla som ho do kuchyne a povedala mu, že chcem piť. A že, ako dobre vie, nemám s kým iným, takže ešte na toto by mi mohol aspoň raz, ako môj spolubývajúci, poslúžiť. Neviem, odkiaľ som zobrala toľkú guráž, nikdy som takto a podobne nehovorila, v onen piatok mi to však prišlo úplne prirodzené. Ako sa míňal obsah jednej i druhej fľaše, manžel viac a viac hovoril o nej. Môj zámer vyšiel. Nespomenul síce jej meno, ani nič konkrétne, no podrobne opísal deň ich zoznámenia, miesto, jeho pocity i city, neuveriteľný ošiaľ, ktorý ním začal lomcovať aj boj, ktorý vraj zvádzal, aby tomu všetkému nepodľahol.

"Vie o tvojich citoch?"

Odpoveď bola horšia, ako som čakala: "Vie, ale nechce viac než priateľstvo. Chvíľu ma ževraj milovala či nejako tak, ale dnes chce len priateľstvo."

Jeho rozhodnutie otvoriť si predo mnou ústa malo teda zjavný dôvod, rovnako ako jeho rozhodnutie zostať so mnou. Keby to bolo aspoň o tom, že ona ho chce a on jej odolal, keby sa jej zriekol pre moje dobro, keby ho ona náruživo uháňala, bola by som pokojnejšia. No takto mala ona, šialene večná a neskutočne príťažlivá, všetky tromfy v rukách. Smela veliť nielen ich vzťahu, ale aj tomu nášmu. Mala možnosť kedykoľvek prísť, pritiahnuť ho k sebe a mňa skopnúť na samé dno. Nová neistota, vystupňovaný hnev a slušné percento alkoholu v krvi spôsobili hádku. Kričala som na plné hrdlo. Slovosled toho, čo som zo seba vydala, nebudem citovať. Nechcem citovať, ani slovosled toho, čo navykrikoval on. Pojem chudera však dokonale vyfarbil, dodal mu podobu absolútnej nuly, s totožnosťou ktorej sa vari ani nedá vyrovnať.

Po niekoľkých prívaloch podnapitých výkrikov sa vo dverách kuchyne objavil Janko. Boli sme veľmi nezodpovední a sebeckí rodičia, boli sme presne takí, akých ukazujú v náučných reláciách o rodine v podtitule negatívny príklad. Janko plakal pri linke, my sme celí červení a od kriku zadychčaní stáli oproti nemu. Manžel odišiel do predsiene, zobral si kabát a buchol dverami. Viac ako - toto nemá význam a s tebou sa skutočne nedá hovoriť - som sa nedozvedela. Zmizol. Ja som odprevadila Janka do izby a v kuchyni som sa rozplakala.

Chudera plakala v kuchyni do štvrtej, potom šla plakať do postele. Vysilená a zničená som zaspala asi o šiestej. V sobotu cez deň som o manželovi nič nepočula. Mal vypnutý mobil a sám sa neprihlásil. Neskoro večer prišiel domov bledý ako stena a na sedačke pred televízorom sa rozplakal.